Chemické princípy starodávnej výroby papiera sa odrážajú najmä v sérii chemických zmien, ktoré sa vyskytujú počas výrobných procesov, vrátane spracovania surovín, varenia, rozvlákňovania, výroby papiera a sušenia.
Vo fáze spracovania surovín sú surovinami na výrobu papiera väčšinou rastlinné vlákna, ako je konope, kôra a bambus. Suroviny sú namočené v alkalickej vápennej vode, ktorá chemicky reaguje s nečistotami v rastlinných vláknach. Lignín, obsiahnutý v rastlinných vláknach, pod vplyvom vápennej vody podlieha hydrolýze, ničí sa jeho štruktúra a oddeľuje sa od vlákna. Vápenná voda súčasne rozkladá aj pektín, odstraňuje nečistoty z vlákniny a robí ju čistejšou.
V štádiu varenia sa namočené suroviny vložia do hrnca na varenie. Pri vysokej teplote a zásaditých podmienkach sa chemické zloženie vlákien ďalej mení. Celulóza podlieha čiastočnej degradácii, mení sa jej molekulárna štruktúra, znižuje sa jej stupeň polymerizácie a skracujú sa molekulové reťazce. Tým sa zlepšuje pružnosť a plasticita vlákna, čím sa vytvárajú podmienky pre následnú výrobu papiera.
Proces rozvlákňovania sa zameriava na ďalšie zjemnenie a rozptýlenie vlákien, čo je proces, ktorý spúšťa chemické reakcie. Vlákna sú vystavené mechanickým silám, ktoré spôsobujú zmeny v povrchových funkčných skupinách. Napríklad hydroxylové skupiny na povrchu vlákna prechádzajú pomalou oxidačnou reakciou s kyslíkom vo vzduchu, čím sa vytvárajú nové funkčné skupiny obsahujúce kyslík-. Tieto nové funkčné skupiny zvyšujú silu vodíkovej väzby medzi vláknami, čím dodávajú papieru lepšiu pevnosť a húževnatosť.
V procese výroby papiera sa buničina rozprestrie na bambusové sito alebo formu a voda sa vypustí, aby sa vytvoril papier. Keď sa voda vyparuje, vzdialenosť medzi vláknami sa zmenšuje a interakčné sily sa zvyšujú. Súčasne sa malé molekuly na povrchu vlákna koncentrujú s vyparovaním vody, vytvárajú chemické väzby medzi vláknami a zvyšujú štrukturálnu stabilitu papiera.
